Michaela a Patrik Lašovci
Milí pracovníci a dárcovia nadácie, dovoľujeme si Vás osloviť a požiadať o pomoc.
Sme rodinka zo severu Slovenska. Otec Radovan (36), mama Zuzana (35), dcéra Michaela (16), syn Patrik (12). S Radovanom sme sa brali veľmi mladí a plni energie. V júni 1996 sa nám narodila dcéra Miška. Zo začiatku to bolo úplne super, celé tehotenstvo prebiehalo bez komplikácií.
Miška bola krásne veľke bábo – 3,7 Kg a 54 cm. Všetko bolo v poriadku. Až okolo piateho mesiaca nám Miška začala zaostávať vo vývoji. Pani doktorka nás poslala na neurológiu. Počas čakania na vešetrenie nám v čakárni dostala prvý epileptický záchvat. Záchvaty sa ešte niekolko krát opakovali. Následovala mnohá vyšetření, čo napokon bolo uzavreno jako DMO (detská mozgová obrna) a PNR (antigen pertaktin). Asi v 1,5 roku Miška začala vstávať na nohy, v troch rokoch začala chodiť s oporou, v siedmi rokoch zdolávala krátke vzdialenosti, potom sa to pomaličku zlepšovalo. Chodili sme do kúpelov – Kováčová, Piešťany a RC Martin. Teraz má Miška 16 rokov a chodí sama. Sice na širokej báze, ale stojí na nohách. Navštevuje ZŠŠ v Čadci – deviaty ročník variant B. Do školy chodí veľmi rada, aj keď jej to moc nejde. V rámci možností sa veľmi snaží, je to taký náš bojovnik, a to nam všem dodává sílu a poháňa vpred.
Keď mala Miška 3 roky a 9 mesiacov, narodil sa nám Patrik a všetko sa opakovalo. Těhotenstvo bolo super, těšili sme sa, aj keď kontroly boli častejšie – sono, odbery atď. Všetko bolo v najlepšom poriadku. V marci 2000 sa nám narodil krásny tmavy chlapisko, 4,05 kg a 54 cm. Než nás prepustili, prosila som radšej o poriadne vyšetrenie, no ich slová zneli: „navonok je zdravý a do vnútra nevidíme". Tieto slová mi znejú v ušiach ešte dodnes.
Nedalo nám to a keď mal Paťko sedem týždňov, vzali jsme ho na neurológiu do Českém Těšína, kam jsme chodili už s Miškou. Sono ukázalo tekutinu v havičke, s čím sme hneď bežali do Žiliny na neurochirurgiu. Hrozila operácia, ale CT ukázalo, že sa to pomaličku vstrebáva. Napriek tomu boli kontroly a odbery oveľa častešie. Všetko bolo v poriadku. A opäť kolobeh reabilitácií, vyšetrení a zúfalstvo. Paťkovi to šlo o veľa pomalšie, jako Miške. V roku aj troch mesiacoch dostal tiež prvý epileptický záchvat, ty sa opakovali a dodnes sme na liekoch. Diagnóza tiež znela DMO. Paťko chodí teraz do ZŠŠ – 5. Ročníku. Ide mu to úplne slabúčko. Minulý rok mal výbornú pani učitelku, ktorá ho veľmi potiahla vpred. V siedmom roku nám začal chudnúť, blednúť a bol veľmi malátny. Tri mesiace mal večer zvýšené teploty, opúchal, v noci ho bolelo bruško. Biopsia v Žilinskej nemocnici nakonec potvrdila CELIAKIU. Bola som veľmi rada, že sa našiel dovod, ale na druhej strane sa mi rúcal svet, nevedela som ako to zvládneme. Paťko bol ukážkový pacient, držal diétu a pomaličky sa začal zlepšovať aj po pohybovej stránke. Teraz má 12 rokov a zvláda krátke vzdialenosti bez pomoci, aj keď niekedy padne, snaží sa. Aj on je veľký bojovník.
Aby sme sa mohli posunúť ešte ďalej, potrebuje teraz Patrik špeciálnu rehabilitáciu v centre ADELI, ktorá je veľmi nákladná a žiaľ nad naše finančné možnosti. Prosíme Vás o příspevok v akejkoľvek výške.
S pozdravem Zuzana Lašová
Dobrým skutkom je pre Patrika a jeho rodinu je finančný dar vo výške 2.578 eur na rehabilitačný pobyt v centre ADELI.
Rodina Lašova
Svrčinovec 539
Slovensko
Telefon: +421 908 059 671
